Sociálna rehabilitácia je dôležitým nástrojom pomoci pri začleňovaní sa človeka so zdravotným postihnutím do každodenných činností v spoločnosti. Je to súbor rôznorodých činností pre nácvik zručností nevyhnutných pre bežné fungovanie človeka so zdravotným postihnutím v spoločnosti.
Cieľom sociálnej rehabilitácie je prispôsobovať každodenný život človeka so zdravotným postihnutím tak, aby mohol samostatne a nezávisle fungovať.
Sociálna rehabilitácia ma široký záber, spája sa s ňou všetko čo človek so zdravotným postihnutím potrebuje k začleneniu do bežného života. Spočíva v znovu objavovaní stratených alebo nájdení nových spôsobov riešenia situácií v živote, na pracovisku a v ostatných oblastiach života. Je súčasťou poskytovania sociálnych služieb.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) charakterizuje sociálnu rehabilitáciu ako súbor opatrení potrebných k zaradeniu alebo návratu osoby so zdravotným postihnutím do spoločnosti. Pri dosahovaní jej cieľov, ide o kombinované a koordinované využívanie lekárskych, sociálnych, vzdelávacích a ostatných prostriedkov.
Zákon č. 448/2008 o sociálnych službách charakterizuje sociálnu rehabilitáciu ako odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností, alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych sociálnych aktivitách s maximálnym využitím prirodzených zdrojov v rodine a komunite.
Poslaním sociálnej rehabilitácie je poskytovanie podpory pri získavaní čo najvyššej miery sebestačnosti a integrácie do spoločnosti prostredníctvom čo najrozsiahlejšieho informovania o možnostiach a aspektoch sociálnej rehabilitácie. Má slúžiť na zabránenie zhoršovania zdravotného stavu, zabezpečenie ekonomickej nezávislosti a vyvolaniu pozitívnych zmien v živote.